Výzva za slušné Slovensko

vlajka Slovenskej republiky

Výzva za slušné Slovensko

Je rok 2018 a Slovensko sa ocitá na križovatke. Dnes už nikto nepochybuje, že v našej krajine sa deje niečo zlé. Slovensko je ako dom, v ktorom niečo páchne, ale nikto nechce hľadať príčinu.
Naučili sme sa plniť ekonomické ukazovatele, ale nenaučili sme spoločnej zodpovednosti voči našej krajine.
Zvykli sme si na supermarkety plné tovaru, ale zároveň sme ochotní zaparkovať na mieste pre invalidov.
Vieme si vybrať zo širokej ponuky televíznych kanálov, ale častokrát nás nezaujíma, ako žijú tí najzraniteľnejší na okraji. Nestaviame sa im niekedy chrbtom?
Dovolili sme, aby sa slová ako slušnosť, pravda a láska, stali terčom posmechu. A pritom, kto z nás sa k nim vo svojom živote neprihlási?
Je potrebné pozbierať posledné zvyšky odhodlania a viery v spravodlivosť. Nestratiť rozvahu, ale jasne povedať, akú krajinu chceme.
Nachádzame sa na križovatke. Všetci sa pýtame, čo môžeme urobiť.
Všetkým nám je jasné, že na našom dome treba otvoriť okná a vyvetrať. Že náš dom je postavený dobre, no chýba mu dobrý správca. Nájsť ho sa nám podarí len vtedy, ak obnovíme dôveru jeden voči druhému. Až potom môžeme obnoviť dôveru v štát. Je preto nevyhnutné spolupracovať, načúvať jeden druhému a snažiť sa o to, aby deliacich čiar medzi nami bolo čo najmenej.
Chceme Slovensko, ktoré sa nebojí zmeniť, keď je to potrebné. Slovensko, čo si ctí demokraciu, v ktorej základom je dialóg. Ak nenájdeme spoločnú reč so svojím susedom, ako môže existovať dialóg medzi občanom a štátnou inštitúciou?
Byť občanom a občiankou neznamená len prísť raz za štyri roky voliť, ale zametať každý deň vo svojom dome.
Byť občanom a občiankou neznamená schovávať sa za národné symboly a pritom šíriť nenávisť. Milovať svoju krajinu neznamená len hlásiť sa k jej prírodným krásam, ale aj konať, keď o ne prichádzame.
Byť občanom a občiankou tejto krajiny znamená prijať zodpovednosť aj za to, čo sa deje za jej hranicami.
Byť občanom a občiankou znamená dokázať sa spojiť aj s ľuďmi, s ktorými nesúhlasíme, keď ide o spoločnú dobrú vec.
Nezodpovedné narábanie s verejnými zdrojmi nás pripravilo o základnú dôveru v politické elity. Zabudli sme na to, že nami volení politici sú predovšetkým obrazom nás samých. Dovolili sme, aby nás za posledných desať rokov priviedli práve sem, kde teraz stojíme.
Do momentu, kedy sa vo vlastnej krajine necítime bezpečne.
Do krajiny, v ktorej neustále útoky na novinárov vyústili až do vraždy jedného z nich.
Všetci sa ocitáme na križovatke a musíme rozhodnúť, ktorým smerom sa spoločne budeme uberať. Žime morálnymi hodnotami, ktoré vyžadujeme od našich predstaviteľov. Postavme sa jednoznačne a bez strachu za tých, ktorí nabrali odvahu konať.
Ctime si jednoduché pravidlá ľudí, ktorí neklamú a nekradnú.
Vážme si novinárov a novinárky, ktorí nešíria lži a konšpiračné teórie.
Vzdelávajme naše deti, aby sa stávali zodpovednými, kritickými a odvážnymi ľuďmi.
Starajme sa o to, kto vlastní naše médiá. Podporujme tie, ktorí si zachovávajú svoju nezávislosť aj v ťažkých časoch.
Všetko závisí od nás a od našej spoločnej odvahy a zodpovednosti.
Náš hlas zaznieva zo zázemia solidarity a priateľstva. Šírme našu výzvu do všetkých kútov našej krajiny. Spojme sa, aby náš hlas nezanikol v prekrikovaní a zastrašovaní tých, ktorým sloboda, láska a pravda už nič nehovoria.
Sme tu za slušné Slovensko. Jeho osud dnes máme vo vlastných rukách. Nemýľte si našu slušnosť s nedostatkom odhodlania a vytrvalosti.

organizátori verejných občianskych zhromaždení
Som za slušné Slovensko

Leave a Reply