Výročie sviečkovej manifestácie i prvého transportu

Sviečková manifestácia 25. marec 1988

Výročie sviečkovej manifestácie i prvého transportu

Dnes je to presne 31 rokov od Sviečkovej manifestácie 1988, udalosti, ktorá naštartovala revolučné procesy v komunistickom Česko-Slovensku a bola predzvesťou „revolučného“ roku 1989. Táto pokojná demonštrácia proti porušovaniu cirkevných a občianskych práv, ktoré sa Česko-Slovensko zaviazalo dodržiavať, bola komunistickým režimom tvrdo potlačená, avšak jej odkaz nikdy nezmizol a o rok a pol neskôr sa aj vďaka nej konali prvé slobodné voľby od roku 1948. Viac info tu.

25. marca 1942 odišiel zo Slovenska prvý transport do koncentračného tábora. Pridali sme sa tak ku krajinám, ktoré do konca druhej svetovej vojny poslali na istú smrť tisíce nevinných ľudí. Uctime si dnes aj spomienku na túto smutnú udalosť, aby sme nedovolili skĺznuť našej spoločnosti do víra nenávisti, strachu, neľudskosti.

Aj napriek tomu, že už 30 rokov sme slobodní a existuje pluralita názorov a politických strán, naša spoločnosť stále čelí hrozbám a výzvam. Tragicky nám to pripomenul minulý rok, keď sa udiali hneď dve udalosti, ktoré odhalili temnú stránku našej krajiny.

Prvou bola úkladná vražda investigatívneho novinára a jeho snúbenice, ktorá ukázala mafianskú podobu našej krajiny. Ukázala obraz Slovenska, ktorý si dovtedy vedel predstaviť iba málokto, krajiny ovladanej Mafiou. Postupne sa začala odhaľovať spleť pochybných ľudí a kontaktov na najvyššie miesta.

Prvá, takzvaná “talianská” stopa, aj keď je dnes už jasné, že bola slepá a zrejme mala slúžiť iba ako krytie, ukázala obrovský agrobiznis na východnom Slovensku. Poukázala na obrovské podvody pri poberaní agrodotácií a mafianske praktiky skupiny ľudí, ktorá ich poberala na úkor zúbožených farmárov. Kauza, ktorá trvá bohužiaľ doteraz a vytvara obraz Slovenska ako bezprávneho štátu. Čo je však ešte horšie,  táto stopa ukázala na jasné prepojenia talianskej mafie na Slovensku a úradníkov na úrade vlády, dokonca asistentky bývalého premiéra.

Druhá stopa, ktorá sa v tejto chvíli ukazuje ako takmer istá je ešte desivejšia, pretože ukazuje to, o čom sa doteraz iba šepkalo a bolo na hrane konšpiráčných teorií. Stopa, ktorá vedie za Mariánom Kočnerom, hovorí o tom, ako si vplyvný podnikateľ získaval svoje “ovečky”, vplyvných politikov, sudcov, prokurátorov, policajtov. Hovorí o tom ako si vytvoril paralelné právo a paralelné inštitúcie, ktoré mali fungovať iba pre jeden účel, jeho osobný prospech. Hovorí nám o tom ako Kočner, podľa jeho vlastných slov, “držal za gule” politikov a vplyvných ľudí v justícií.

Druhou tragickou udalosťou, ktorá sa minulý rok odohrala bola bezcitná vražda Henryho Accordu, iba tri mesiace po smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnirovej sa ozvala druhá, temná stránka našej spoločnosti, ľudácka. Aj vďaka dlhodobo neriešeným problémom na Slovensku vzrástla “objednávka na zmenu”, objednávka, ktorú si môžeme vyložiť dvomi spôsobmi. Ten prvý, prodemokratický, zobrazujú protesty Za slušné Slovensko. Ten druhý, omnoho temnejší, predstavujú ľudia, ktorí volajú po násilnej zmene, antidemokratickej. Ľudia, ktorí ešte vcelku nedávno pochodovali v gardistických uniformách, ktorí napadli nevinné mamičky s deťmi, iba kvôli inej farby pleti, dnes sedia v parlamente a netaja sa svojimi zámermi na obmedzenie demokracie. Šíria klamstvá a nenávisť voči skupinám obyvateľstva, ktoré sa nehodia do ich sveta. Len pred pár dňami sme boli svedkami toho, kam až takáto rétorika môže zájsť, k masovému vraždeniu nevinných ľudí.

Aj dnes je potrebné pripomínať si to, že naše občianske a ľudské práva nie sú definitívne a treba za ne bojovať. Demokracia je veľmi krehká a keď sa  o ňu prestaneme zaujímať veľmi ľahko sa rozbije, Čechoslováci s tým majú hneď niekoľko tragických skúsenosti, tak ako v 39-tom, tak aj v 48-mom sme prišli o slobodu a to aj napriek tomu, že sa zdala byť neohroziteľnou. Aj dnes možno máme občas pocit, že naše práva a slobody sú neochvejné, ale nie je to tak, stačí ak si uvedomíme, že v parlamente sa vážne rozpráva o cenzúre médií a obmedzení ich slobôd.

Stojíme na ďalšej križovatke v Slovenských dejinách a je na nás aby sme sa rozhodli správne, naše konanie môže ovplyvniť celé generácie Slovákov. Preto je povinnosťou aj nás Slovákov žijúcich v zahraničí sa aktívne zúčastniť politického diania u nás doma. Ísť voliť. Aby sme sa mali kam raz vrátiť, aby naši rodičia, priatelia a známi mali kde bez strachu žiť.

v Prahe, 25.3.2019, Lukáš Račko, Pražská kaviareň z.s.

Leave a Reply